1.Vstupný areál
	Trasa chodníka
	2.Báza lávového pokrovu

	Báza lávového pokrovu
3.Lávové pokrovy	4.Odlučnosť bazaltu	5.Bazaltové minerály
6.Ťažba bazaltu	7.Rekultivácia lomu	Bazaltové minerály

8.Banícka osada	Výhľad na dva hrady	9.Prameň
Prameň	Prameň	Krása prírody
10.Budova colnice	Krása prírody	Budova colnice

 

Trasa náučného chodníka Šomoška -Mačacia.

trasa NCH kameňolom Mačacia	trasa NCH hrad Šomoška
1 - Vstupný areál 2 - Báza lávového pokrovu 3 - Lávové pokrovy 4 - Odlučnosť bazaltu 5 - Bazaltové minerály 6 - Ťažba bazaltu 7 - Rekultivácia lomu 8 - Banícka osada 9 - Prameň 10 - Budova colnice	1 - Bejárat 2 - A láva takaró fekúje 3 - Lávatakarók 4 - A bazalt elválása 5 - A bazalt ásványai 6 - A bazalt fejtése 7. A kc5fejtc5 rekultivációja 8 - BányásztelepOlés 9 - Forrás 10 - Vámház

 

Charakteristika územia. Kameňolom Mačkaluk sa nachádza cca 2 km východne od obce Šiatorská Bukovinka v západnej časti CHKO Cerová vrchovina, v tesnom susedstve ŠPR Šomoška. Lom otvorili v roku 1880 za účelom t'ažby bazaltu. V 20-tych rokoch 20-teho storočia Oostavili úpravárenskú linku vyt'aženého kameňa a železnicu o rozchode 760 mm, ktororisurovinu vyvážali do Mad'arska. Najväčší rozmach t'ažby nastal koncom 30-tych rokov. Vyrábali sa najmä dlažobné kocky a z odpadu drvený bazalt. Ťažilo sa v 4 lomových dvoroch a južne od nich bola osobitne vybudovaná priemyselná plocha Gizela. Postupne tu vyrástla celá banícka osada so 48 bytovými jednotkami, školou, nocľahárňami, kanceláriou, obchodom a dvomi budovami finančnej stráže. Pracovalo tu spolu až 1500 ľudí a 10m patril medzi najväčšie na Slovensku. Surovina bola vyvážaná do mnohých európskych štátov. Po roku 1949 nastal útlm t'ažby, ale v čiastočnej t'ažbe s kratšími i dlhšími prestávkami sa pokračovalo dodnes. Kameňolom Mačkaluk v súčasnosti predstavuje najrozsiahlejší zásah činnosti na územi Cerovejvrchoviny. Stopy po t'ažbe sú zreteľné v dlžke 700 m so šírkou plošiny 100 az 150 m. Spolu s bývalou osadou je plošný záber lokality vyše 40 ha. Na druhej strane však ako najväčší odkryv bazaltu v Cerovej vrchovine poskytuje široké možnosti štúdia vnútornej štruktúry lávového pokrovu a dynamiky pohybu lávy. Umožňuje demonštrovat' históriu a spôsob získavania suroviny v tejto oblasti. Kameňolom Mačkaluk patrí k najvýznamnejším geologickým lokalitám na územi Cerovej vrchoviny. V strednej časti t'ažobného areálu je čiastočne odkrytý jedinečný profil spodnej časti lávového pokrovu s možnost'ou demonštrácie nástupu horúcej lávy na pyroklastikami pokryté sedimentáme podložie. V ďalších častiach lomu sú ukážky dvojitého lávového pokrovu, doskovitej a stlpovitej odlučnosti bazaltu a minerálnej výplne geód v bazalte ( najmä aragonit, zeolity ). Takáto náučná lokalita doposiaľ v Cerovej vrchovine nebola vybudovaná aj napriek tomu, že t'ažobná činnost' patrila v minulosti k určujúcim prvkom antropogénne preformovanej krajiny tohto geomorfologického celku. Kameňolom Mačkaluk ďalej poskytuje možnost' oboznámit' sa s prirodzenou schopnost'ou prírody zahladzovat' umelé zásahy človeka procesmi samorekultivácie s nástupom pionierskych drevinných spoločenstiev a mnohých vzácnych živočíšnych druhov. Lokalita je v súčasnosti veľmi významná aj z ornitologického hľadiska. Lokalita kameňolomu Mačkaluk aj napriek značnému náučnému potenciálu doposiaľ nebola využitá. Navštevovali ju len náhodní turisti a geologicky i geomorfologicky orientované exkurzie študentov a učiteľov. Z pôvodných 4 lomových dvorov t'ažobného areálu sa v súčasnosti 3 nachádzajú v značne pokročilom stave samorekultivácie. Lomové steny sú čiastočne zasutené a zarastené. Podobne sú zarastené aj pôvodne rozsiahle haldy. Na rozdiel od nich sú čerstvé stopy po t'ažbe v tret'om lomovom dvore od západu, kde prebieha aj v súčasnosti čiastočná exploatácia suroviny. Lomové steny sú tu zvislé až previsnuté, haldy nezarastené. V značne deštruovanom stave sa nachádza banícka osada južne od lomov. Z budov sú zachované prevažne len narušené múry alebo len základy. Pozemky a miestne komunikácie sú zarastené. V pomerne dobrom stave je parná cesta vedúca pozdÍž celého areálu lomov, ktorá sa napája na bývalú úzkokoľajnú trasu železnice smerujúcu k hranici s Maďarskom. Približne uprostred tejto trasy sa nachádza malý prameň, ktorý je jednoducho vybudovaný s krátkym prietočným potrubím a válovom.

Využitie lokality po realizovaní úprav Lokalita kameňolomu Mačkaluk sa po zrealizovaní úprav plánuje využiť vo forme náučnej lokality na účely: . vedecké - na štúdium a demonštrovanie vnútornej štruktúry viacerých generácií bazaltových pokrovov, dynamiky pohybu lávy a minerálneho zloženia bazaltu pre domácich a zahraničných odborníkov, pre študentov vysokých škôl individuálne i v rámci exkurzií. . náučno výchovné - na predstavenie vzniku bazaltového lávového pokrovu, ktorý v minulosti poskytoval cennú surovinu pre človeka, na najcharakteristickejší spôsob antropogénneho preformovania krajiny Cerovej vrchoviny ana schopnosť prírody vysporiadať sa so stopami po ťažobnej činnosti - vznik rôznych ekosystémov viazaných na pozmenenú krajinu. Lepším poznaním zákonitostí prírody prispeje k prehÍbeniu vzťahu človeka k prírode a k ochrane prírodných hodnôt.