V západnej časti CHKO,asi 2 km. od obce Šiatorská Bukovinka,sa nachádza NPR Šomoška.Patrí k najstarším chráneným územiam Cerovej vrchoviny.Leží medzi vrchom Šiator a náhornou plošinou Mačacia.V rezervácii,ktorá pre svoje atraktivity,najmä,,čadičový vodopád" ako aj hrad,bol v roku 1990 otvorený náučný chodník o dlžke 1,6 km. a prevýšení 106 m.V roku 2000 bol rekonštruovaný z prostriedkov Phare-Credo.Jeho cieľom je poukázať na hodnoty živej a neživej prírody rezervácie.
Bukovinský potok pramení v juhozápadnom úbočí masívu Medveš v MaďarskuPreteká celým územím rezervácie,z väčšej časti lesným porastom,kde sa vlhkomilná sprievodná zelen toku udržiava len v brehových porastoch.Tvorí ju jelša lepkavá,vŕba rakytová,baza čierna a lieska obyčajná.Po pravej strane potoka vyviera niekolko suťových prameňov,ktoré podmáčajú pôdu a vytvárajú podmienky výskytu vlhkomilných druhov rastlín.Na nive potoka môžeme pozorovať aj obojživelníky ako sú:salamandra škvrnitá,skokan-hnedý,zelený,štíhly,ostropyským.Na jar voda priláka aj ropuchu bradavičnatú,z plazov tu žije užovka obojková.Cenný je výskyt rake riečneho,čo signalizuje čistotu vody.
Celkový charakter rezervácie ovplyvňuje skutočnosť,že jej okolie bolo oddávna využívané človekom.pozostatkom ľudských aktivít je v rezervácii aj malý rybník,ktorý dala vybudovať bohatá účastinná spoločnosť na začiatku 20.storočia.Obnovený bol pri budovaní náučného chodníka.Po rekonštrukcii v r.2000 vo výtokovej časti pribudol balvanitý vodný skok.má slúžiť ako príklad umožnenia migrácie vodného živočíšstva pri umelo vytvorených bariérach.Jazierka sú zásobované vodou z upraveného prameňa.I ked sú umelým prvkom v prírodnom prostredí,zohráva táto vodná plocha významnú úlohu pre rozmnožovanie a vývoj obojživelníkov.
Najrozšírenejšou drevinou rezervácie je buk lesný,ktorý v centrálnej časti má 100% zasúpenie.najmohutnejšie jedince dosahujú vek 100-150 roko s obvodom kmeňa 300-330 cm. V severnej časti má najvyššie zastúpenie dub cerový a pozoruhodným exemplárom je aj mohutný dub žltkastý pri kamennom vodopáde.Bylinná prikrývka pod samotným lesom je pomerne chudobná.Výrazne sa v podraste vyníma kukučka vencová,vzácne bola zaznamenaná prilbovka biela,či zvonček repkovitý.K obyvatelom lesa patria párnokopytníky,drobné zemné cicavce a vysoká druhová rozmanitosť vtáctva.
Na ploche 40 krát 100m,v severnom svahu hradného vrchu sa nachádza kamenné more.Skladá sa prevažne z úlomkov päť až šesť bokých stĺpov bazaltu,bez prímesi hlinitých zvetralín.táto kamenná stráň vznikla zčasti zvetraním skalných výstupov bazaltu na hradnom vrchu a má prirodzený pôvod.Rozpad bazaltových stĺpov spôsobila často zamrzajúca voda,ktorá rozširovala pukliny v bazalte a jednotlivé kusy sa rozpadávali a hromadili v podobe sutiny na miernejšom svahu.Nahromadená sutina je obohatená aj o materiál z ruín hradu.Priestory vo vnútri kamenného mora poskytujú vhodné prostredie takým druhom,ktoré potrebujú počas roka priemerne stálu teplotu.
Zaujímavý,9m vysoký geomorfologický útvar bol odkrytý v 14.storočí ťažbou bazaltu na výstavbu hradu.umožnilo sa tým sledovanie päť až šesť bokej odlučnosti bazaltu na okraji krátera s prechodom do lávového prúdu.Stĺpovitá odlučnosť je charakteristická pre homogénnu lávu,najmä pre bázické horniny a je vždy orientovaná kolmo na plochu chladnutia.V Cerovej vrchovine sa vyskytuje bežne,no v takejto ohnutej forme sa radí medzi európske unikáty.Sopka na Šomoške je jednou z viacerýchmalých erupčných centier,ktoré sa vytvorili na hlbokých zlomoch zemskej kôry,vzniknutých následkom vyvrástnenia centrálnych častí Západných Karpát.Do súčastnej podoby bol prepracovaný následkom výzdvihov územia a erózno-denudačných procesov.
Hradný vrch Šomoška sa vypína medzi vrchom Šiatora a rozsiahlym lávovým pokrovom Mačacej.Tvorí zároveň rozhranie medzi geologicky a morfologicky rozličnými štruktúrami.Tabuľovitý vrch Mačacej vznikol následkom rozsiahleho bazaltového lávového pokrovu,najmä zo sopky Medveša,pred 1,8 miliónmi rokov.Tento lávový pokrov o rozlohe 14 km2.je najväčší v Strednej Európe.Horninový podklad poskytol vhodné stavebné suroviny ako andezit a bazalt.Sústava kameňolomov v Mačacej predstavovala začiatkom 20.storočia najväčší ťažobný priestor v republike.Kameňolom zamestnával 1000 robotníkov a surovina sa v podobe dlažobných kociek vyvážala do všetkých okolitých štátov.
Hrad Šomoška bol postavený po tatárskom vpáde v 13.-14. storočí.Na jeho stavbu bol použitý miestny materiál,bazaltové stĺpy.V priebehu stáročí bol svedkom rôznych historických udalostí a vystriedali sa tu rôzny majitelia.Nikdy však nebol kráľovským hradom.V roku 1573 ho obsadili Turci,v roku 1596 sa podarilo hrad dobyť a vrátiť pôvodnému majiteľovi.V 17.stor. bol hrad niekolkokrát prestavaný,zväčšený a opevnený.Nadobudol renesančný charakter.Úlohov hradu bolo brániť prístup ku banským mestám proti Turkom.Na rozhraní 19.-20.storočia dal hrad rozboriť jeho posledný majiteľ.Od roku 1972 prebiehali na hrade prieskumné,konzervačné práce a obnovila sa južná delová veža a čiastočne západná.
   


Trasa náučného chodníka.